Festival niesol názov Mittelalter Dürnkrut a boli to výročné slávnosti bitky na Moravskom poli, ktorá sa uskutočnila medzi 13. až 15. augustom 1278. Bitka sa odohrala medzi porazeným českým kráľom Přemyslom II. Otakarom, ktorý v bitke aj zahynul a medzi víťazom, Habsburským panovníkom Rudolfom I. von Habsburgom
Z deníka....
Piatok,13.augusta 2010---> "Konečne vyrážame na ďalšiu zahraničnú misiu. Tento rok už na štvrtú. Naše cesty smerujú k nášmu západnému susedovi, do Rakúska. Ideme na festival, na ktorý sme už boli pred niekoľkými mesiacmi pozvaný od naších priateľov z Arma ferre (Česká škola európskeho bojového umenia). Konečne nám vyšlo aj počasie. Po už neznesiteľných dažďoch a častých búrkach pre istotu prišlo neznesiteľné teplo, ale vždy lepšie, ako keby sme mali padať do toho obrovského bahna ako na Starej Ľubovni..."
Je akurát čas obeda, lenže mi sa schádzame pod zvolenským zámkom, kde prichádzame postupne ja, ďalší Igi, prezývaný Igi-pope alebo moslim, Mišo a náš vedúci veľké M, Miro, na Bitevníku (meno jeho auta, VW Caddy). Nakladáme posledné veci, sadáme do auta a vyrážame s pod zvolenského zámku. Po chvíli sa napájame na obchvat mesta a s tade priamo na R1ku na smer Bratislava a zároveň opúšťame Zvolen. V aute panuje dobrá nálada, lenže je až priam neznesiteľné teplo ale vždy lepšie ako dážď. Počúvajúc a pospevujúc rôzne folkovo- dobové pesníčky a rozprávajúc sa o všeličom možnom prechádzame jednotlivé mestá ako Žiar n/ Hronom, Novú Baňu...až sa zastuvujeme na prvej zastávke a to pred Zlatými Moravcami, kde v miestnom Army shope pozeráme veci do nášho novovybudovaného stanového tábora. Lenže sme zle obišli a veci ktoré sme potrebovali už nemali. Tak sadáme do auta a pokračujeme smerom na Nitru.
Po dorazení do Nitry zastavujeme v Tescu, kde sme potrebovali dokúpiť posledné veci, jedlo a nejaký ten alkohol. Po nakúpení sa pripájame na diaľnicu na smer Trnava. Ale do Trnavy sme už nedošli, lebo sme z nej zišli a nový smer bol Senec, kde sme sa stretli s Mirovým otcom, prehodili s ním pár slov, v Bille dokúpili posledné veci ktoré sme zabudli a konečne sme sa vydali už do nášho cieľa, do Rakúska. Najprv sme sa chceli vyhnuť hustej premávke v Bratislave, tak sme si vybrali smerom Malacky a Pezinská baba.
Po dlhej ceste(preto dlhej lebo kopce my nerobia dobre na žalúdok, ale ustál som ;)) cez Pezinskú babu sme sa napojili na diaľnicu , ktorá smerovala až do Brna. Po niekoľko minútovom cestovaní vidíme tabuľu s názvom obce, do ktorej sme potrebovali odbočiť a bola to obec Sekule a s tade rovno do Rakúska cez rieku Moravu.
Po prekročení hranice nám trvala cesta do miesta stretnutia s českou výpravou asi polhodina,možno viacej a bolo to mesto Hohenau an der March, do ktorého sme došli niečo pred sedemnáctou hodinou podvečer. Zastali sme pv blízkosti miestneho parku a kostola. Konečne prišiel čas znova vypustiť naše mechúre a len čakať na český autobus. Prechádzajúc sa miestnom a naozaj krástnom parku, stretávame mačku :D. Sranda bola, keď sme sa aj s ňou vrátili k autu. Miro vtedy otvoril kufor, lebo si chcel niečo vybrať z batožiny a vtedy tá mačka skočila do auta a začala nám vyjedať polorozbalenú šunku. Miro vtedy na ňu zakričal "fuj to", lenže bez žiadnej odozvy. Lenže dívať sa na ňu ako nám žere sobotnajšie raňajky som radšej zakričal "nein" čiže po nemecky nie a tá mačka hneď zliezla z kuffra a len po nás hádzala pohľady aby sme jej ešte niečo pod zub dali.
Po hodine prechádzak sme zistili, že v meste je strašne veľa komárov a to dosť dotieravých. Tak sme parkovisko opustili a namierili sme si to do miestnej Billy, lenže tá bola zatvorená. Tak nás napadlo len jediné a to čerpacia stanica OMW, ktoré sme určili aj na stretnutie s českou výpravou. Na stanici nás prekvapila nekresťanská cena 3 dcl repelentu za 25 eur. Ja už neviem či s tým repelentom sa dá aj polievať záhrada alebo čo, ale aspoň sme sa zložili na balenie štyroch redbullov, aj to nie za príliš lacnú cenu 8,99 €. Po nákupe sme sadli do auta a čakali. Komáre zatiaľ vlietali do auta aj cez klimatizáciu. Ticho čakáme na českú výpravu. Lenže mali nejaké problémy a tak po vyše dva a pol hodinovej návšteve rakúskeho mesta Hohenau, opúšťame miesto stretnutia a pokračujeme do miestna konania sami. Cestu tam by som prirovnal ako ceste do Mordoru. Rovina, žiaden kopec, totálna tma a a len v diaľke bolo vidieť ako na zem krásne dopadajú blesky s blížiacej sa búrky. Po trištvrte hodin po opustení mesta Hohenau vchádzame do dedine Jedenspiegen. Pri vstupe do dediny ako aj pri východe z nej bola socha rytiera, na štíte s erbom českého rodu Přemyslovcov. Asi to symbolizovalo, že deň pred bitkou tam zo svojou armádou táboril jeden z aktérov bitky, český kráľ Přemysl Otakar II, ktorý v bitke aj padol.
Dedina bola maličká a prešli sme ju ani nie za tri minúty a päť minút nám z nej trvala cesta do dediny a zároveň nášho cieľa, Dürnkrutu, kde na začiatku obce taktiež bola socha, len Habsburského panovníka Rudolfa I von Habsburga, ktorý tú bitku vyhral. A teraz prišiel len problém. Kde asi celý festival bude ? Môj návrch znel: „Pome tomu miestnému zámku či čo to tam je a uvidíme ďalej ak tam nič nebude!“ A tka sme k nemu prišli a vidíme prvé historické stany. Sme správne. Zaparkujeme hneď vedľa autobusu, ktorý mal po stranách názov „Opolskie bractwo rycierske“. Boli sme nadmieru potešený, že sa opäť stretneme aj s našími poľskými kamarátmi. A tak sme ich vyhľadali, aby nám pomohli zaregistrovať sa. Prijali nás naozaj vznešene a to domácou poľskou vodkou :D a boli aj naozaj opäť na nás milý a zaviedli nás k organizárom, kde sme sa zaregistrovali. Vám poviem, obdržať 30€ len zato, že budem účastník bitky, bolo naozaj prekvapujúce. Po zaregistrovaní sme si prezreli celý areál festivalu, v ktorom už vtedy bolo vztýčených cez 30 stanov a to ešte neprišli Česi. Na Slovensku má najväčší festival, na Červenom kameni vztýčených maximálne do 10 stanov. Poliaci nás samozrejme sprevádzali a ukázali nám telocvičňu miestnej umeleckej školy, kde sme strávili najbližšie dve noci. Začali sme vybaľovať, ale prišiel ďalší problém a to bola búrka, ktorú sme tak z obdivom sledovali z auta. Naštastie sme stihli vybaliť skôr než dorazila. Smolu mala česká výprava, ktorá dorazila priamo do búrky. Samozrejme, že sme im pomáhali, tak sme sa pustili do vybaľovania autobusu plného plechov, mečov a stanov. Niektorých sme stihli vybaliť v telocvični. Lenže brňáci začali stavať svoje stany. Tak sme im pomohli a bola naozaj sranda. Človek keď vyšiel na ten dážď bol po desiatích sekundách mokrý ako keby vyšiel zo sprchy. Po hodine sa nám to podarilo. Vybral som sa teda do telocvične, pred ktorou som stretol mojich kamarátov z Poľska, Mateusza a Bartosza a tak som vedel, že po slovenský už poviem len veľmi málo :D. Rozprávali sme sa po anglicky a rozumeli sme si :D. Deň s nimi a českými kamarátmi sme zakončili pri českom pive, poľskom tabaku a pri slovenskej slivovice.
Sobota, 14.augusta 2010
Vstávame skoro. Už okolo ôsmej ráno sme celá telocvičňa na nohách. Bežíme všetci do umyváriek kým nebudú plné. O desiatej hodine ráno bol nácvik bitky. Účastníci, ktorý prišli boli rozdelený na dve skupiny. Nás dali do skupiny víťazov, teda na stranu Rudolfa. Všetci obdržali šatky na rozpoznanie. My sme dostali červené, druhá strana zelené. Bitky mali byť dve a ešte sa obidve vojská sa rozdelili na tri formácie. Dve poľské, dve česko-slovenské a dve rakúske. Dôvod rozdelenia bol jednoduchý. Poliaci zo svojím typickým štýlom šermu by s nami biť jednoducho nemohli lebo by nás pozabíjali.( Aj tak nám darovali niekoľko rán) Tak výsledok bol, že 1 z 2 s každej formácie jedna na stranu, číže každé vojsko malo jednu poľskú formáciu, jednu českú a jednu rakúsku ale tá robila len dobrý dojem lebo stáli len na miestach. Po hodine a pol sme sa vlastne dozvedeli, že bitka je určená na rok 1278 a pozvánka čo prišla nám aj Čechom bola minimálne obdobia rok 1400. No my aj Česi sme mali adekvátne zbroje na husitské vojny a poliaci zo svojimi typickými plechmi a typickými švajčiarským typom prilby a psími čumákmi, určené na najväčšiu rekonštrukciu stredovekej bitky a to „bitka pri Grünwalde“, ktorá sa uskutočnila v r. 1410 a účastní sa jej viacej ako 2500 bojujúcich ľudí. Jediný ktorý sadli na obdobie boli len organizátori, čiže domáci Rakušáci.
Prvá bitka začala o jednej poobede. Vojska pochodovali oproti sebe. Ja v prvej línií krytý štítom a mojou krásavicou. Prvý stred bol dosť krutý. Sila akou sme sa zrazili ma hneď odhodila na zem. Ako som sa postavil, podaroval som pár rán do hláv našich českých kamarátov. Po prvom strete sme sa stiahli aby sme sa preorganizovali a rozbehli sa znova do seba. Lenže už v druhom strete sa do nás pustilo pár Poliakov. A po tomto strete vznikol v našich radoch jeden vtip. „Aký je rozdiel medzi rakúskym komárom a poľským šermiarom? Žiadny, môžete ich mlátiť koľko len chcete aj tak nechcípnu a miesta, ktorého sa vám dotknú hneď nato opuchne.“ A stalo sa. Ja som v priebehu troch sekúnd obdržal od jedného šermiara 4 rany do hlavy, jednu po stehne a tri do ramena. Stehno aj hlava boli v poriadku, ale rameno? To už prestalo držať. Čiže po druhom strete som ostal trochu domlátený. Tak isto aj Miro, ktorý dostal do oblasti panvy a mal krásnu, asi 8x10 cm modrinu rôznych farieb. Tretí stret dopadol skoro podobne. Hneď sa do nás pustila jednotka Poliakov. Jednému som uštedril pár rán po hlave a chrbte a nakoniec padol, ale ten druhý, ktorý mi trafil „Hřebíček“ môjho klobúku. Hrana klobúku mi rozbila nos a z bojiska, síce ako víťazi, som odišiel zo zakrvaveným nosom. Veľké plus majú u mňa rakúske markytánky, ktoré ku mne prišli, niečo kecali a začali mi ošetrovať nohy :D.
Druhá bitka už taká krutá nebola a každý sa bil tak ako mal. Žiadnu ranu som nedostal a pár som ich rozdal. Dokonca som sa aj ospravedlnil jednému Čechovi, ktoré mu som chcel dať po kyryse(hrudný a zadný plát),lenže on sa postavil a schytal priamo do slabín na stehne, ktoré nemal chránené.
Medzi bitkami prebiehal bohatý program. Veľa remeselníkov, sokoliari, pivo za 6 € :D. Pieklo sa prasiatko a vystupovalo veľa divadelných skupín a dve historické hudobné kapely a mali sme aj čas prejsť sa zámku, kde bola zadarmo otvorená expozícia o bitke na Moravskom poli... Po druhej bitke začal večerný program plný tanečníkov, fakírov a bola aj ohňová šou. V tom programe sme boli zahrnutý aj my. Zahrali sme nemú mimickú scénku. Moje kaskadérske kúsky a kotrmelce cez súperovu čepeľ pobavilo celé publikum. Za túto scénku nás pozvali aj na ďalší ročník a kamaráti z Poľska nás začali pozývať na rôzne akcie. Čiže budúci rok pravdepodobne pôjdeme zase do Rakúska a minimálne dvakrát do Poľska. Po nás pokračoval program ohňovou šou spoločne z rakúskou folk metalovou kapelou Satara. Hrozne sme sa bavili. Keď program sa uchýlil ku koncu, pokračovali sme voľným programom. Fajčili sme sishu(vodnú fajku),jedli pečené bravčové. Na záver sme sa zakecali z organizátormi. Povedali, že sme sa im páčili a rád by nás videli častejšie v Rakúsku a možno aj v Nemecku. Ponúkli nám flašky domáceho vína. Mali dve bedne, jedna po 24 fliaš. A chceli nám ich celé nechať. Nakoniec sme si každý zobrali po päť fliaš a pokračovali sme pri sishe pri telocvični kde opäť pokračoval program, aký bol minulý večer. České pivo, slovenská slivovica, poľský tabak plus rakúske víno. Osobne som išiel spať o piatej hodine ráno.
Nedeľa, 15.augusta 2010
Bohužiaľ stávame o šiestej ráno. Musíme ísť na obchodné rokovanie na hrad Červený kameň. Počas toho dňa boli ešte dve bitky. O pol siedmej ráno sme už nalodený v aute a smer Slovensko. Celá posádka okrem šoféra pokračuje v spánku. Všetci stávame, až keď prechádzame popri bratislavskému hradu. Po krátkej prestávke za Bratislavou opäť všetci v aute spíme. Zobúdzame sa až pod hradom Červený kameň, jeden z najkrajších a najzachovalejších hradov na našom území. Rokovanie prebiehalo v sokoliarskom dvore Astur, kde sme prebrali objednanú sovu, vybavili všetky papiere, spravili ďalšiu objednávku. Trošku sme sa prešli po hrade, na ktorý sa stále tak rád vraciam, len dneska som nato nemal deň. Bolo zamračené a fúkal studený vietor. Po dvoch hodinách strávených na hrade sme sa opäť nalodili a pokračovali ďalej v ceste, čo bol Senec, kde sme sa opäť stretli s Mirovým otcom. Po hodinovej konverzácií a zistení, že nám nesvieti pravé zadné brzdové svetlo, sme sa opäť vydali na cestu domov. Cesta prebiehala v pohode, až nato, že všetci aj šofér spal. Tri kilometre pred Zvolenom, Na Budči na čerpacej stanici Agip sme spali dve hodiny, nikto nebol schopný šoférovať a ja duplom. Po príchode domov mi neostávalo nič iné, len ľahnúť a spať.
Ako mám zhodnotiť túto akciu ? Dostáva 11 z 10 bodov, čo doteraz dostali len dve akcie. Mestečko nato, že má okolo 3000 obyvateľov, počet návštevníkov festivalu presiahol 10 000 ľudí. Všetko bolo zaobstarané ako jedlo, pitie, nocľah a veľa ďalšieho. Stretli sme sa s dobrou partiou. Jediné negatívum je len asi do rameno po ktorom som dostal. A mám s ním doteraz problémy, hlavne keď dvíham ťažké predmety. Fotky z nielen tejto akcie možno vidieť na mojom profile na stránke http://bclk.rajce.idnes.cz/
Momentka po príchode do Hohenau...
...spomínana mačka...
...NEIN MICA !!!!...
...stany organizátorov....
...naša poľská strana už obdržala červené šatky na rozpoznanie...
...nácvik stretov...(na pravo česká formácia, naľavo poľska a za nimi nehybne stojacaca rakúska)
...pred prvým stretom...
...prvý stret...
...ten môj nevyspatý a strapatý face na hrade Červený Kameň...
